DEKANOVA CHATA – 25.-28.9.2008

Akciu zorganizovali kamaráti Klačko z lodenice Gidra Budmerice a Lupi z T.O. Tarpan

Okrem nich sa na nej zúčastnili aj kamaráti: Špricek, Janko, Džipova Janka, Pancho, Digi, Samko, Palo a Marta, Krígel s Beatkou  a s Benginom (jazvečík), Hali, Miško, Božo, Robo, Samko,  Milka, ja a Renka z T.D. Šípy Handlová. V piatok sa k nám pridali aj Sifón s Mimi a Lafo.

No a takto nám bolo:

1.deň  - 25.9.2008

Trasa:  (12 km – 3 hod.) Dekanová – Srnčí vrch – zrub T.O. Čierny orol – sekvoja v Horňanoch 

Tak ako obyčajne, v Britve všetko začína a všetko aj končí. Aj teraz nás tu víta kamarát Klačko s Lupinom – prezlečeným za kapitána Jacka Harpra J

Stisky rúk, ahoj a pivko na cestu ....a prvé posádky už aj vyrážajú - cieľ Dekanova chata (380mnm) Ešte s krátkym zastavením v krčme „u Slížara“, kde sa k nim pridala Renka z Handlovej. Kapitán so zvyškom posádky (Božo, Robo a ja) mal menšie problémy s dopravou, ale nakoniec sme aj my s pomocou Lupiho sestry Zuzky šťastne dorazili.

Naši  kamaráti sa  medzitým ubytovali a aby len tak nemárnili čas, vybrali sa na krátku túru k starej horárni v Horňanoch a hlavne k dominante krajiny - k sekvoji mamutej.

Strom pochádza  pôvodom z Kalifornie. Sadenicu, ktorú vypestovali zo semena v lesnej škôlke na Horňanoch bola vysadená v r. 1928 ako 3 ročná a merala 25 cm. Dnes je to mohutný  exemplár, s obvodom vo výške 1,3 m - 390 cm, šírkou  koruny 11 m a  výškou 30 m.

Večer sme posedeli a pospievali pri ohníku v krbe, no a potom sme sa radšej porozchádzali, lebo osud je nevyspytateľný a Lupi ešte viac.... J

2.deň – 26.9.2008

trasa: (35 km – 10 hod túra) Dekanová – Medvedí vrch – Zlatno – zubria obora – Zlatno – Dekanová

Budíček je svinská vec, ale kto chcel niečo zažiť a vidieť, ten skočil na nohy, lebo o 8:15 hod. sme už vyrážali. Pridal sa k nám i Tonko – Klačkov brat. Najhorší bol asi výstup na Medvedí vrch (719mnm), potom to už šlo... Počasie bolo ideálne, prechádzali sme hrebeňom Tríbeča, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na Topolčianky a okolitý kraj. Pri jazierku v Zlatnom sme poobedovali a troška si oddýchli. Takto posilnení sme zakrátko dorazili do zubrej obory. Vidieť zubra je zážitok a môžem len potvrdiť, že v tých drôtoch okolo ohrady je naozaj elektrina!!! J

Topoľčianska zubria zvernica bola založená v r.1958. Žije v nej pôvodný najväčší cicavec Európy  -  zubor hrivnatý. Dosahuje váhu 600 až 1300 kg. Je na pohľad ťarbavý, ale v skutočnosti je obratný. Blízkosť človeka neznáša a preto naňho v podráždení útočí.

Po krátkom občerstvení v bufete sme sa zvážnicou cez trojchotár vybrali na cestu späť na Zlatno popod zrúcaninu Čierny hrad. Neboli sme tam pozrieť, lebo čas bol neúprosný....

Strážny hrad vznikol pravdepodobne v 12.st., alebo v 1.polovici 13.st. na ochranu ryžovísk zlata. Jeho funkcia bola plnená asi 100 rokov. Zachovala sa iba stena s  gotickým oknom.

Samozrejme, nielen láskou je človek živý, a tak sme hladní a uslintaní ako Pavlovi psi prišli na chatu, kde nám už naši kuchári – Digi, Samko a Marta – pripravili chutné jedlo (alebo pomstu?) – fazuľovicu

Poznámka autora: izby na poschodí sú tichšie ako tá  na prízemí oproti WC J Naozaj….

Pri teplom krbe sa čoskoro rozprúdila zábava a na stoloch sa objavila ŠTRÚDLA – tvarohová, maková, orechová, jablková – proste mňam. To ale nebol koniec prekvapeniam.

Neskôr nás prišiel pozrieť aj Klačkov brat Tonko, ktorí so sebou priviedol výnimočných hostí Jožka a Hanku Tarinových zo Solčian, z Únie nevidiacich, ktorí sa k nám pridali a striedavo nás zabávali svojím spevom a hrou na gitare a tamburíne. Ani Sifón sa nedal zahanbiť a pridal kúsok folklóru J

Špricek, Sifón s Milkou, Lafo a Janka toho ešte nemali dosť a tak sa vybrali pozrieť jednu zaujímavú country krčmičku „U šerifa“ v Topoľčanoch.

3.deň – 27.9.2008

trasa: (14 km – 3 hod) Dekanová – Petrášova chata – Tríbeč – Pustovníkova studnička – Dekanová

Po včerajšem šlapáku sme vyzerali mnohí skôr ako členovia Klubu invalidov, než ako na všetko odhodlaní nadšenci hôr J, a tak nás Lupi nechal aspoň troška si pospať. (samozrejme, ten v izbe oproti WC nemal toto privilégium J)

Potom sme zhltli zvyšky štrúdly a vykročili  smer hájovňa Petráška (431mnm), no a odtiaľ nás už čakal len strmák popri skalách na Veľký Tríbeč (829mnm). Mali sme čo robiť, ale výhľad za to stál.

Počas výstupu sme narazili na hradby - pozostatky keltského opevnenia v podobe kamenného valu – tzv.oppidum.

Opevnenie postavili Kelti približne v 4.storočí a slúžilo na obranu proti nájazdom nepriateľských kmeňov

Cesta dole ubiehala rýchlo. Na chvíľu sme sa pristavili pri Pustovníkovej studničke a odtiaľ cez Velčickú bránu domov – na Dekánku. Videli sme aj dve srny, ktoré uviazli v ohrade, a tak sme sa im radšej oblúkom vyhli, aby sme ich nevyplašili.

Zmienka o Pustovníkovej studničke pochádza z r.1990. Pustovník pochádzal z Moravy a nedaleko studničky mal postavený jednoduchý domček s křížím a kamennú pec na pečenie chleba. Posledný raz ho videli počas 2. svetovej vojny.

Naši kuchári aj tentokrát činili a k obedu nám pripravili chutné lečo. Najskôr sme si posedeli vonku pri ohni, potom sme sa presunuli ku krbu, lebo k nám opäť zavítali naši včerajší hostia, takže zábava bola dobrá. Tentokrát nás Lupi s Klačkom prekvapili špecialitou tohoto kraja – slávnostným koláčom SKLÁDANÍKOM. Je to makovo-orechovo-lekvárovo-tvarohový koláč a je výborný. (Záujemcovia o recept sa môžu informovať u Klačkovej babky)

A aby som nezabudla, po obede sme boli pozrieť sekvoju aj zrub Čiernych orlov aj my, ktorí sme to ten prvý deň nestihli J

4.deň – 28.9.2008

Posledný deň sa ako obyčajne niesol v duchu odchodu – balenia a upratovania. Pôvodne sme mali naplánovanú ešte krátku túru, ale dáko z toho zišlo.

Do Bratislavy ma odviezol  Pancho (ďakujééém) spolu s Miškom, Kríglom s Beatkou a ich jazvečíkom

Na záver:

Fantastická nálada, výborné gurmánske pochúťky, dobrá muzika, milí hostia a ideálne počasie prispelo k úžasným zážitkom z nášho 60km vandru, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.

A tým kamarátom, ktorí sa na našom vandri nezúčastnili, môžem len doporučiť knihu - pamäte horára Fridricha Konráda „Polstoročie v Tríbečskej horárni“ , kde sa môžu dočítať o zaujímavostiach tohto kraja. Je naozaj skvelá.

Ďakujem všetkým kamarátom a organizátorom, že bolo ako bolo…. a ešte za počasíčko by sme asi mali….

AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ, AHOJ

Lackie, alias Danka zo Zohoru